Technológia ofsetovej tlače používa tenké dosky (fólie), zvyčajne vyrobené z hliníka, ktoré sa používajú na prenos predlohy na gumový valec a potom jeho valcovanie na list papiera. Toto sa nazýva ofset, pretože farba sa neprenáša priamo na papier. Farebná tlač musí mať 4 plochy (hliníkové fólie) pre každú farbu CMYK (čierna, azúrová, purpurova a žltá). Ofsetová tlačiareň môže mať jeden valec alebo  4 valce pre farebné výtlačky. Dosky sú vytvorené tak, aby farby priliehali iba k tým častiam dosky, ktoré obsahujú obrázky a text. Tenký film vody na slepých miestach odpudzuje farbu na báze oleja. Farba na doskách sa najskôr prevedie do pogumovaného valca a tá sa potom dostane na papier, keď sa valec s farbami na papier valcovaním nanesie.

Skôr ako sa tlačová úloha pripraví na tlačenie, musia byť predlohy stránok vytvorené v počítači oddelené typmi farieb, ktoré sa použijú na vytvorenie každej stránky. Potom nasleduje proces gravírovania farebne oddelené filmy na fotocitlivých doskách. Dnes sú už bežnejšie systémy CTP, ktoré používajú digitálne riadené laserové gravírovacie systémy na leptanie obrazových údajov z digitálnych súborov na hliníkové platne. Tým sa značne znížili náklady aj čas spojený s nastavovaním tlačových úloh ofsetovej tlače. Ešte môžeme spomenúť, že okrem 4 základných farieb ( čierna, purpurová, azúrová, žltá) sa niekedy používajú aj farby špecifických farieb pokrytia Pantone.

Niečo z histórie

Ako prvý rotačný ofsetový litografický tlačový stroj je zaznamenaný prístroj, ktorý bol vyrobený v Anglicku. Patentovať si ho dal Robert Barcalay v roku 1875. Bol kombináciou technológie prenosovej tlače z polovice 19. storočia a rotačného tlačového stroja istého Richarda Marcha Hoea z roku 1843. Ten obsahoval lis, ktorý používal namiesto plochého kameňa kovový valec. Ofsetový valec mal špeciálne upravenú lepenku, ktorá nanášala vytlačený obraz z kameňa na povrch kovu. Až neskôr sa táto lepenková vrstva ofsetového valca zmenila na gumenú.